Pre založenie klubu športových potápančov sa rozhodlo zopár nadšencov, ktorí sa aktívne venovali plutvovému plávaniu v organizácii, ktorá bola do tej doby jediná v Šali. Rozhodujúcim dôvodom bolo zužovanie priestoru pre rozvoj výkonnostného plávania, vedením tejto organizácie. Na úvodnej stránke sme nazvali tento krok ako riskantný, z toho dôvodu, že sme nemali istotu získania bazéna na tréningové účely. Ako by to asi vyzeralo – plavci bez vody!

05_vČasom sa ukázalo, že tieto obavy neboli neopodstatnené. Silné zázemie organizácie, z ktorej sme vystúpili sa prejavovalo na každom kroku kde sme sa ukázali. Na jediný krytý bazén prevádzkovaný v Šali sa nebolo jednoduché dostať. Na žiadosti o poskytnutie bazéna sme dostávali negatívne odpovede. Nakoniec sme sa dostali na bazén, a to tiež iba v čase od 14.30 do 15.50. Tento čas nám nevyhovoval z dôvodu, že detská nestíhali tréningy a bol veľmi krátky na plnohodnotný tréning, ktorý si vyžadovali naše ambície. Najväčším paradoxom bol fakt, že vtedajšie vedenie nám neposkytlo žiadnu zľavu na dlhodobý prenájom a tak nám nezostávalo nič iné len platiť 600Sk za jednu dráhu na hodinu v čase, keď plaváreň zaznamenávala rekordnú návštevnosť maximálne 5 návštevníkov, okrem nás. Takže nebol problém s kapacitou plavárne alebo maximálnou vyťaženosťou, ale zo strany vedenie plavárne nebola vôľa vyjsť v ústrety (alebo zaúradovali isté známosti našich neprajníkov či odporcov, ktorých vôbec nemusím menovať).

Museli sme sa teda prispôsobiť situácii a trénovali sme podľa finančných prostriedkov. Keďže sme nemali s plavárňou uzavretú žiadnu zmluvu, nedovolili sme si robiť žiadne nábory nových „borcov“. A na druhej strane asi by sme ani neuspeli, lebo vysoký prenájom bazéna by asi neodradil iba tých solventnejších, ale zas by ich odradil špatný čas tréningov. Tak sme sa pretĺkali, trénovali na suchu, atletika a pod. Naši „borci“ i napriek barbarským podmienkam dosahovali úctyhodné výsledky. Čo čert nechcel, v apríli zatvorili krytú plaváreň Duslo a.s. a zostali sme bez bazéna načisto. Ako náhradu sprevádzkovalo Duslo a.s. krytú plaváreň SOUCH Veča, kde bolo umožnené pred vrcholom sezóny dotrénovať plavcom Plaveckého oddielu Slovan Duslo Šaľa, a plavcom Klubu potápačov AMFORA. My sme zostali mimo hru a tak sme boli odkázaní na provizórne tréningy na suchu.

Táto skutočnosť sa odzrkadlila na našich výkonoch na Majstrovstvách Slovenska. I napriek tejto nedostačujúcej provizórnej príprave sme odchádzali z Majstrovstiev Slovenska zo vstýčenými hlavami, pretože sme získali 10 medailí. Najviac poškodená bola jedna naša pretekárka, ktorá mala skoro zaplávaný limit na Majstrovstvá Európy už v apríli. Dvoj- mesačná pauza od vody sa prejavila na jej výkonoch a bola zo širšieho reprezentačného týmu vyradená. Počas tejto ťažkej sezóny počet našich členov neprevýšil desiatku. V septembri 2003 nám svitlo na lepšie časy, keď sa nám podarilo podpísať zmluvu s novým prevádzkovateľom Krytej plavárne Duslo a.s, so združením AQUASPORT. Po trpkom konci minulej sezóny nám prišla ohromná chuť do ďalšej práce a dnes evidujeme počet členov ….. Tento počet naplňuje naše priestorové možnosti a tak sa snažíme z našich najmenších „štupľov“ vychovať dobrých športovcov s dobrými výkonmi. V novembri 2003 sme získali prvú medailu na Svetovom pohári v Bratislave, čo bol doposiaľ najväčší úspech Šalianskeho plutvového plávania. V januári 2004 sme organizovali pre Zväz potápačov Slovenska sústredenie širšej reprezentácie SR.

V sezóne 2003/2004 sme zorganizovali dva preteky a to Ligu mládeže SR a Šprintérsky štvorboj v PP a RP s medzinárodnou účasťou, ktoré sa uskutočnili v 50m bazéne v krytej plavárni Duslo a.s. Od tejto doby sme si vytvorili silnú pozíciu ako aj Meno klubu nie len na domácej pôde ale všade v zahraničí kde nás naši pretekári prezentujú svojimi výkonmi a Medailovými umiestneniami.